Poranenia ostrými predmetmi – výsledky pilotnej štúdie pracovnej skupiny na Slovensku

Pracovná skupina Bezpečnosť personálu SK, ktorá vznikla pri Aeskulap Akadémii, sa rozhodla v spolupráci s SKSaPa urobiť pilotnú štúdiu na výskyt poranení ostrými predmetmi u sestier.

Poranenie ostrým predmetom ( ďalej POP) nastane, keď počas manipulácie s nástrojom, ako napríklad ihla, alebo skalpel, preniknú jeho ostré časti cez pokožku. Waquar (2011) definuje poranenia ostrými predmetmi ako: „Preniknutie krvi alebo iných nebezpečných materiálov, ihly, lancety alebo rozbitého skla do tela poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti počas rutinného vykonávania svojich povinností.“ POP predstavujú najbežnejšie a najvážnejšie riziko pre zdravotníckych pracovníkov. Riziko spočíva nie len v mechanickom  poranení, ale najmä v možnosti infikovania sa kontaminovaným predmetom. Poranenia ostrými predmetmi sú popisované ako časté skryté problémy zdravotníckych pracovníkov, pretože pri tejto udalosti zanedbajú svoje zranenie, a pokračujú v práci. Existuje predpoklad (Sriram, 2019), že v rozvojových krajinách sa tieto poranenia neuvádzajú až v 75 % prípadov.

Cieľom našej pilotnej štúdie   bolo zistiť  u sestier frekvenciu poranení, úroveň vedomostí o postupe pri poranení,  a zhodnotenie situácií, pri ktorých najčastejšie dochádza k poraneniam ostrými predmetmi.

Bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol rozdelený na dve časti. Prvá časť  obsahovala  6 položiek zameraných na demografické údaje. Druhá časť obsahovala 16 položiek ktoré boli zamerané na vedomosti, frekvenciu a spôsob POP. Dotazník bol distribuovaný online formou, pomocou portálu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Zber výsledkov prebiehal v mesiacoch február – marec 2021.

Výsledky

Prieskumu sa zúčastnilo 288 sestier, pričom 271 tvorili ženy, a 17, muži. Priemerný vek respondentov bol 41 rokov, s priemernou dĺžkou praxe 23 rokov. Z hľadiska typu  nemocnice  112 sestier pracujuje vo fakultných a univerzitných nemocniciach  a 195 v iných typoch nemocníc. Z hľadiska zmennosti 154 sestier pracuje v 12 hodinových službách, 125 v 8 hodinových službách.

Zvyšok tvorili sestry s kombináciou pohotovostných 24 hodinových služieb.

Za posledný jeden rok sa poranilo ostrým predmetom 67 % sestier, z toho 1x za posledný rok 25 % sestier, 42  % respondentov uviedlo poranenie ostrým predmetom minimálne dva, a maximálne desaťkrát. Maximálny počet bol 10x.  Pričom túto udalosť nahlásilo vždy  iba 41 % z poranených. 49  % sestier nepovažovalo nahlásenie tejto udalosti za potrebné.  Najčastejším predmetom, ktorým bolo poranenie spôsobené bola ihla (40 %) (graf č. 1).

Za najčastejší dôvod  tohto poranenie 55  % uvádzajú sestry potrebu rýchlej intervencie. Medzi ďalšie dôvody patrili únava, prepracovanosť (22 %), a starostlivosť o nepokojného, agresívneho pacienta (17 %).  Na otázku   či sestra nasadzujete kryt na pôvodnú ihlu (tzv. recapping)  odpovedalo že ju nasadzuje vždy 30 %, niekedy 40 %.  (graf č. 2.)

K poraneniam najčastejšie dochádzalo v prípravovni pre sestry, konkrétne pri otváraní ampulky,  následne pri aplikácii injekcie, alebo pri samotnej manipulácii s daným predmetom.   V súvislosti s používaním ochranných pomôcok  77 % opýtaných ich používa vždy, jednorázové rukavice  pri každom kontakte s biologickým materiálom 77 %, pri každom odbere krvi 50 %, pri každom výkone kde sú potrebné 82 %, pri preväze 62 %, pri potvrdenej infekcii 71 % (pričom respondenti mohli uviesť viac odpovedí). Ako dôvod nepoužívania rukavíc 31 % respondentov  uviedlo, 22 % to nepovažuje za potrebné, 21 % ich nemalo dostupných na pracovisku. O stratégiách  pracoviska predchádzania POP nevie 39 % sestier, BOZP sa za posledné 2 roky zúčastnilo len 50 % opýtaných, pričom podľa § 7 zákona č. 124/2006 o BOZP je zamestnávateľ povinný školiť zamestnancov pri nástupe do práce a potom najmenej raz za dva roky.

Poranenia ostrými predmetmi sa vo všeobecnosti považujú za najčastejší pracovný úraz medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Existuje množstvo štúdií (Sriram, 2019; Solmaz, 2017, Zachová, 2013 a i.) sledujúcich poranenia ostrými predmetmi medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Väčšina z nich sa však zameriavala na poranenia  ihlou, a s tým súvisiace riziko prenosu infekčného ochorenia z pacienta na personál.  Výskyt poranení ostrými predmetmi u zdravotníckych pracovníkov sa v rôznych krajinách líši. Prevalencia poranení ostrými premdetmi  je 31,4 % v Nemecku, 45 % v Turecku, 50 % v Austrálii, 46,8 %  v Saudskej Arábii, 45 % v Pakistane, a až 66 % v Egypte a 79,5 % v Indii. V našom prieskume sa  potvrdilo poranenie u takmer 67 % respondentov. Česká Pracovná skupina skúmajúca POP (2013) na 1898 zdravotníckych pracovníkoch potvrdila poranenie až u 68,1 % personálu vo fakultných nemocniciach, a 58,7 % v regionálnych nemocniciach.  Aj napriek častému monitorovaniu situácie o poraneniach ostrými predmetmi, je ťažké priniesť relevantné štatistiky, ukazuje sa, že ani v rozvinutých krajinách nie sú hlásené všetky poranenia. Náš prieskum, tak ako aj vyššie spomenuté štúdie potvrdil, že predmet, ktorým sa sestry najčastejšie poranili bola práve ihla (40 %).  Khraisat a kol. (2014) vo svojom prehľadovom článku, ktorý analyzoval 18 štúdii zameraných na poranenia ostrými predmetmi uvádza, že neexistuje konkrétny rizikový faktor pre poranenie, ale mení sa od jedného pracovníka k druhému. Zatiaľ čo Cho a kol. (2013) skúmali rizikové faktory ako skúsenosti, emočné vyčerpanie, nedostatok ochranných nádob, pracovné prostredie. Ukazuje sa, že sestry sú jednoznačne najrizikovejšou skupinou pre poranenia ostrými predmetmi v zdravotníctve. V zásade sú sestry tou skupinou, ktorá manipuluje s  ihlami a ostrými predmetmi, pričom aj celkový počet sestier je vyšší ako v iných zdravotníckych skupinách, napríklad lekárov.

Záver

Z výsledkov prieskumu vyplýva že je potrebné klásť väčší dôraz na sledovanie metód a stratégií na zníženie poranení ostrými predmetmi, ako len na popisovanie problému. Tento proces by mal byť pravidelný, plánovaný, s realizovaním vzdelávacích programov a s dôkladným monitorovaním znižovania POP. Nemocnice  by si mali plniť povinnosť vytvárať vhodné  pracovné prostredie z hľadiska počtu zamestnancov s dostatkom materiálu potrebného pre bezpečnosť pri práci a minimalizovaním emočného vyčerpania v práci.  Tiež dbať na dodržiavanie absolvovania BOZP. Inšpiráciou nám môže byť americká spoločnosť CDC (Centers for Disease Control and Prevention, 2015), ktorá zostavila pracovný zošit pre návrh, implementáciu a hodnotenie programu prevencie úrazov ostrými predmetmi. Pracovný zošit je určený najmä manažérom zdravotníckej starostlivosti, a slúži na systematické monitorovanie poranení ostrými predmetmi v zdravotníckej praxi.  Napriek novým zdravotníckym technológiám,  dostupnosti zdravotníckych pomôcok s bezpečnostnými prvkami problematika POP zostáva výzvou tak vo  vzdelávaní ako aj v klinickej praxi.

Kolektiv Pracovní skupiny Bezpečnost personálu na Slovensku

Použitá literatúra

Center for Disease Control and Prevention. 2015. Sharp Safety for Healtcare Settings. Dostupné na internete: https://www.cdc.gov/sharpssafety/index.html

CHO, E., LEE, H., CHOI, M., PARK, S. H., YOO, I. Y., & AIKEN, L. H.  2013.  Factors  associated  with  needlestick  and sharp injuries among hospital nurses: A cross-sectional questionnaire  survey.  International  journal  of  nursing  studies, 50(8), 1025-1032.
Availablefrom:https://www.researchgate.net/publication/267640250_Needlestick_and_sharp_injuries_among_healthcare_workers_in_hospital_A_mini-systematic_review

KHRAISAT, F. Et al. 2014. Needlestick and sharp injuries among healthcare workers in hospital: A mini-systematic review. In: International Journal of Clinical Medicine Research  2014; 1(4): 151-ISSN:2375-383

SOLMAZ, M. SOMAZ, T. 2017. Experiences with nedele-stick and sharp object injuries for healthcare workers in a State hospital in Tokat Province, Turkey. In: IJOH. VOL. 9. NO 3. 2017. Available on: https://www.researchgate.net/publication/340137428_Experiences_with_Needle-stick_and_Sharp_Object_Injuries_for_Healthcare_Workers_in_a_State_Hospital_in_Tokat_Province_Turkey

SRIRAM, S. 2019. Study of needle stick injuries among healthcare providers: Evidence from a teaching hospital in India. J Family Med Prim Care. 2019;8(2):599-603. doi:10.4103/jfmpc.jfmpc_454_18

ZACHOVÁ, V. ŠKOCHOVÁ, D. 2013. Situace bezpečnosti práce nelékařských pracovníku se zaměřením na bodná poranení. In: BRAUNOVINY. Č. 3. 2013. ISSN 1213-0362

Zákon č. 124/2006 Z. z.Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

WAQUAR, S. H., Et al.  2011.  Knowledge,  Attitude  and  Practices  about Needle Stick  Injuries  in  Healthcare  Workers.  Pakistan  Journal  of Medical Research, 50(3),111.
Availablefrom:https://www.researchgate.net/publication/267640250_Needlestick_and_sharp_injuries_among_healthcare_workers_in_hospital_A_mini-systematic_review