Násilie a agresia voči zdravotníkom pri výkone povolania

27. ledna 2022

V rámci úsilia o dodržiavanie ľudských práv, rovnosti a dôstojnosti dochádza k nárastu diskusií o násilí voči zdravotníckym profesionálom, osobitne voči sestrám. Vysoký výskyt násilia voči sestrám je problémom sestier na medzinárodnej úrovni – v porovnaní s inými profesionálmi sú oveľa častejšie objektom násilia. Násilie voči sestrám je vážnym problémom súčasnej klinickej ošetrovateľskej praxe, o čom svedčia výsledky výskumov realizovaných v zahraničí. Ide o opakovaný jav, ktorý ovplyvňuje zdravie sestier, ich spokojnosť s prácou, a tým aj kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej jej príjemcom. Na Slovensku sa s výsledkami výskumov zameraných na násilie v kontexte zdravotníctva stretávame ojedinele, vo väčšine prípadov štúdie mapujú násilie týkajúce sa sestier, nie zdravotníkov.

Násilie voči sestrám nie je novým javom – práve naopak, vždy bolo potenciálnym či aktuálnym rizikom výkonu povolania sestry. Násilie je považované za integrálnu súčasť práce sestier, pravdepodobne v dôsledku jeho multifaktorovej podmienenosti početnými internými, externými, situačnými a interakčnými faktormi. Akokoľvek sú výsledky zahraničných štúdií signifikantné, skutočný rozsah problému je v dôsledku nedostatočného zaznamenávania a hlásenia incidentov pravdepodobne oveľa vyšší. Nesúlad hlásených incidentov s ich skutočným počtom môže byť interpretovaný rozdielmi v chápaní násilia a agresie sestrami. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že povolanie sestry je v mnohých krajinách dominantne ženským povolaním. Historické stereotypy sú v v tejto súvislosti mimoriadne rezistentné voči zmenám, a je preto príznačné, že ošetrovateľstvo sa nevymyká z kultúrneho rámca, v ktorom má postavenie a práca žien nižší spoločenský status so všetkými dôsledkami, vrátane prejavov násilia. Pravdepodobne aj z dôvodu rodových predsudkov je v zmysle slabého financovania výskumných štúdií signifikantný empirický výskum násilia voči sestrám nedostatočný. Nedostatok vedeckej pozornosti tomuto fenoménu sa môže odrážať v tom, že nie je jasné, ako ho reflektujú samotné sestry. Najmä postoj sestier k agresii zo strany pacientov sa ukazuje ako nejednoznačný, ambivalentný – nie je jasné, ako sestry vnímajú agresiu pacientov voči nim samým a aký význam pripisujú takémuto správaniu z pohľadu pacienta.

Postoj sestier k agresii pacientov má následne vplyv aj na výber prístupu manažmentu agresie, ktorý je možné rozdeliť na dve základné skupiny.

Tradičný reštriktívny prístup je zameraný na kontrolu a ovládanie agresívneho pacienta. Manažment agresie je v tomto prístupe chápaný reaktívne, t. j. intervencie sú odpoveďou na agresívne správanie pacienta. Používajú sa metódy obmedzovania pacienta chemickými a fyzickými prostriedkami, ako napr. medikamentózna sedácia, obmedzovacie prostriedky a techniky (napr. mechanická fixácia pacienta popruhmi k lôžku, použitie telesnej prevahy, izolácia pacienta umiestnením v izolačnej miestnosti). Tento prístup vychádza z biomedicínskeho chápania agresie pacientov, ktoré z hľadiska kauzálnych a podmieňujúcich faktorov agresie zdôrazňuje najmä interné charakteristiky a faktory zo strany pacienta, ako napr. psychopatologické zmeny.

Na druhej strane interpersonálny prístup manažmentu agresie je zameraný na používanie nereštriktívnych intervencií, a to nielen reaktívne, ale aj preventívne v čase, keď pacient nie je aktuálne agresívny. Akcentuje tzv. netelesné metódy a stratégie zvládania agresívneho správania pacienta ako napr. efektívna komunikácia, manažment hnevu pacienta, deeskalácia agresie verbálnymi a neverbálnymi technikami. Tento prístup je spojený s percepciou agresie pacientov ako výsledku kombinácie viacerých faktorov podieľajúcich sa na jej vzniku – t. j. okrem interných faktorov uznáva spolupôsobenie externých a situačno-interakčných faktorov.

Násilie voči sestrám ako reálny jav ešte stále nie je uznané a chápané ako problém, najmä na pracoviskách, ktoré boli z hľadiska výskumu tejto problematiky zanedbávané (štandardné lôžkové oddelenia v porovnaní s psychiatrickými či pohotovostnými pracoviskami). V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že nedostatočné hlásenie incidentov násilia sestrami nie je možné interpretovať ako fakt, že sa násilie nevyskytuje.

V poslednom desaťročí sa problematika násilia voči sestrám stáva predmetom výskumných štúdií najmä v zahraničí, a to často vo forme celonárodných štúdií, ktorých cieľom je prispieť k pochopeniu komplexného charakteru, rozsahu a závažnosti tohto problému. Výsledky týchto štúdií potvrdzujú, že násilie je integrálnym komponentom klinickej ošetrovateľskej praxe sestier všetkých ošetrovateľských disciplín. Niektoré celonárodné štúdie sa realizujú opakovane v rozmedzí niekoľkých rokov s cieľom zistiť, aký je efekt realizovaných opatrení.

a Slovensku je problém násilia voči sestrám v kontexte jeho skúmania aj samotného výkonu profesie sestra stále nedostatočne skúmaný, hoci v roku 2014 bola realizovaná širšia štúdia na súbore 1220 sestier z fakultných a univerzitných nemocníc z každého regiónu SR (VEGA č. 1/0217/13 Identifikácia výskytu a analýza agresie pacientov voči sestrám, Mgr. M. Lepiešová – hlavný riešiteľ projektu). Mnohé sestry nie sú ochotné incidenty násilia hlásiť kvôli tlaku, ktorý na ne vyvíjajú ich spolupracovníci, ako aj kvôli nedostatočnej podpore od svojich nadriadených. Z tohto dôvodu sa aj motivácia sestier a ich rozhodnutie zúčastniť sa výskumu násilia v zdravotníckych zariadeniach môže javiť ako zložitá. Jedine identifikácia výskytu fenoménu násilia ako multifaktorálneho javu a jeho podrobná analýza môžu pomôcť k jeho pochopeniu, následne prispieť k iniciácii špecifických interných predpisov a postupov a k implementácii praktických opatrení za účelom prevencie a riešenia obťažovania a násilia súvisiaceho s prácou.

Pracovná skupina Aesculap Akadémie Bezpečnosť personálu SK odporúča dôsledne hlásiť incidenty násilia, a pre účinné zvládnutie agresie zo strany pacienta taktiež zabezpečiť v zdravotníckom zariadení pravidelné školenia personálu, týkajúce sa posudzovania rizika agresie, tréningu komunikačných zručností, ktoré povedú k upokojeniu pacienta, ako aj tréningu postupov bezpečného fyzického obmedzenia agresívneho pacienta.

Manažment agresívnych pacientov zahŕňa predovšetkým verbálnu intervenciu. Deeskalácia agresie je prvoradou intervenciou, ktorá by mala predchádzať ostatným aktivitám. Ide o použitie techník a postupov, ktoré vedú k upokojeniu pacienta. Naotázku ako komunikovať s agre¬sívnym pacientom odborná literatúra nedáva jednoznačnú odpoveď. Väčšina autorov nabáda k pokojnému a profesionálnemu správaniu. Reakcia zdravotníckeho pracovníka na agresiu by vždy mala byť na profesionálnej úrovni. V tabuľke 1 v skratke uvádzame najdôležitejšie kroky.

Zde v skratke uvádzame najdôležitejšie kroky*:

1) Vyhodnotenie situácie, hľadanie príčin agitovanosti
  • Dostatočný čas a vhodný priestor na možnosť pomoci a úniku.
  • Nikdy ne­byť s agresívnym pacientom sám v uzavretej miestnosti. Dvere ponechať otvorené, alebo mať doho­vorený signál, ako privolať pomoc. Odstrániť z dosahu pacienta nebez­pečné predmety. Redukovať vonkaj­šie stimuly – tlmené svetlo, tichá miestnosť, stíšenie alebo vypnutie telefónu.
  • Naviazanie verbálneho kontaktu, hľadanie príčin (napr. obmedzenie práv, pocity bezmocnosti, ohrozenie).
2) Komunikácia
  • Oslovujeme pacienta jeho menom, dodáva to komunikácii osobný ráz, patrí to k prejavom rešpektu.
  • Vyjadrujeme empatiu, čo môže eliminovať bezmocnosť a frustráciu.
  • Komunikáciu udržiavame plynulú, pokiaľ viazne, je vhodné zopakovať poslednú pacientovu vetu formou otázky. Takýmto spôsobom je agresívny pacient nútený k odpovediam, verbalizuje svoj hnev, čo vedie k racionálnemu uvažovaniu a postup¬nému upokojeniu.
  • S pacientom komunikujeme v rovnakej výške. Počas vyšetrenia je lepšie sedieť. Ak pacient odmietne sadnúť si, nenaliehať nato. Pokiaľ komunikujeme s pacientom v stoji, je vhodnejšie postaviť sa bokom k pacientovi ako priamo tvárou k pacientovi. Udržiavame neustály očný kontakt.
  • Nerobíme prudké, rýchle pohyby a gestá. Nepribližujeme sa k pacientovi zozadu, rovnako sa k nemu neobraciame chrbtom.
  • Nesmieme mať konfrontačný ani defenzívny postoj tela.
  • Agresívneho pacienta sa nesmieme dotýkať a aj po upokojení je potrebné dotyky zvážiť.
  • Dokumentáciu vypracúvame neskôr, aktuálne riešime problém.
3) Vyjednávanie
  • Poskytnúť možnosť voľby, pre pacienta je to pozícia partnera. Pacientovi priebežne vysvetľujeme, čo a prečo robíme, ponúkame rôzne zmeny a alternatívne riešenia. Pacient má tak možnosť vybrať si, pocíti, že môže sám za seba rozhodovať a nemá pocit úplného znásilnenia.
  • Vysvetľujeme a popisujeme zmysel uskutočňovaných intervencií „Snažíme sa vám pomôcť“.
  • Fyzická aktivita môže pomôcť deeskalovať agresiu – možnosť použitia rotopedu alebo boxovacieho vaku.

 

*(spracované podľa Vevera, J., Černý, M., 2011; Čerňanová, A., Knezovič, R., 2012)

 

Mgr. Jana Hičíková

Literatúra:

ČERŇANOVÁ, A. – KNEZOVIČ, R. Komunikačné prostriedky na upokojenie agresívneho pacienta. In Florence, 2012, roč.4, č.2, s. 21-22. ISSN1801-464X.

DIMUNOVÁ, L. – ŽEMLIČKOVÁ, A. Patients aggression towards nurses on psychiatric wards. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie [online], 2019, vol. 9, no. 1, pp. 31-35. Dostupné na: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2019-rocnik-9/cislo-1/agresia-pacientov-voci-sestram-na-psychiatrickych-pracoviskach

GURKOVÁ, E. et al.  Patient aggression and job satisfaction among Austrain nurses in selected health institution. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie [online], 2015, vol. 5, no. 1, pp. 6-12. Dostupné na: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2015-rocnik-5/cislo-1/agresia-pacientov-a-pracovna-spokojnost-sestier-vo-vybranom-zdravotnickom-zariadeni-v-rakusku.

KAČMÁROVÁ, M. et al. Predictors of attitudes of nurses towards patient aggression. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie [online], 2014, vol. 4, no. 1, pp. 16-23. Dostupné na: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2014-rocnik-4/cislo-1/prediktory-postojov-sestier-k-agresii-pacientov.

LEPIEŠOVÁ, M. et al. The factors affecting patient aggression scale Psychometric testing of a new tool. In Central European Journal of Nursing and Midwifery [elektronický dokument], 2021, roč. 12, č. 2, s. 342-352 : Dostupné na https://cejnm.osu.cz/pdfs/cjn/2021/02/03.pdf

LEPIEŠOVÁ, M.et al. Experience of nurses with in-patient aggression in the Slovak Republic. In Central European Journal of Nursing and Midwifery, 2015, vol. 6, no. 3, pp. 306-312

TOMAGOVÁ, M. et al. Nurses’ experience and attitudes towards inpatient aggression on psychiatric wards. In Central European Journal of Nursing and Midwifery, 2016, vol. 7, no. 3, pp. 462-469. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/307867864_Nurses’_experience_and_attitudes_towards_inpatient_aggression_on_psychiatric_wards

VEVERA, J. – ČERNÝ, M. Zvládání agitavonosti a násilného chování. In Psychiatria pre prax, 2011, roč. 12, č. 2, s. 58-60. ISSN 1335-9584.